Jazda v minulosti vycibrila zručnosti vodičov

Vodič autobusu Jozef Medzihorský má na kysuckých cestách najazdených tisícky kilometrov a vydaných tisícky cestovných lístkov. Za volantom svojej „pojazdnej kancelárie“ strávil 32 rokov.

Obľúbený vodič si presne spomína na deň, kedy nastúpil do Slovenskej autobusovej dopravy i na dôvody, prečo sa rozhodol pre túto prácu. „Nastúpil som 1.12.1984. Hneď som vedel, že je to moja vysnívaná profesia. Mojím vzorom bol otec, ktorý celý život jazdil autobusom,“ hovorí.

Auto si nemohol dovoliť každý

Začínal na linke Nesluša-Kysuské Nové Mesto a mal vtedy 23 rokov. „Ak si mám spomenúť na pocity, keď som prvýkrát odviezol cestujúcich, veľkú úlohu tam zohrávala zodpovednosť. Ale bol som mladší a začínal som, takže aj šoférovanie bolo energickejšie ako teraz,“ dodáva.

Cestujúcich bolo v tej dobe omnoho viac, veď auto si nemohol dovoliť každý. „Autobusy vtedy boli doslova preplnené,“ spomína si skúsený vodič.

Autobus plný dymu

Jeho prvý model autobusu bola Škoda ŠL 11. „Prešiel som veľa modelmi autobusov, aj klasickými dvojdverovými i trojdverovými Karosami. Ale srdcovku medzi nimi nemám. Ja to beriem tak, že celkovo rád jazdím autobusmi a všetky mi boli svojím spôsobom blízke,“ hovorí.

V Škodách ŠL bolo samostatné kúrenie. Ráno ho naštartoval, aj keď bol motor studený, v autobuse už bolo teplo. „V minulosti nebolo výnimkou, keď bol autobus pri kúrení plný dymu. A v lete zas bolo treba klasicky pootvárať okienka a vydržať,“ hovorí so smiechom. Vývoj išiel dopredu – klíma, posilňovač riadenia, iná spojka či brzdy umožňuje vodičovi ľahšiu manipuláciu s autobusom. „V minulosti jazda na autobuse preverila zručnosti vodiča, hlavne v zime. Riadny kopec bol z Nesluše, ale napríklad aj dole Kubíkovou na Lutišiach. Dnes je to oproti minulosti „malina“,“ podotýka.

Menej sa medzi sebou rozprávame

Podľa Jozefa Medzihorského je však badať zmeny nielen na cestách, ale i v samotných cestujúcich. „Je fakt, že v minulosti boli úctivejší, ale zdá sa mi, že to celkovo ľudia. Ani ten komfort nebol taký ako dnes, ale oni boli milší. Dnes na seba ľudia nemajú čas, sú zahĺbenejší do seba alebo do mobilov. V autobuse máme wi-fi, a keď sa večer pozriem do spätného zrkadla, skoro každý má hlavu dole a osvietenú tvár od mobilu. Menej sa medzi sebou rozprávajú,“ domnieva sa.

SAD Žilina buduje informovanosť

Je to tak, elektronizácia a informovanosť sú dnes prioritou. Aj cestujúci SAD Žilina žiadajú informácie a oceňujú, ak ich majú v poruke a včas. Tieto dni dopravca testuje elektronické tabule vo vybraných autobusoch, na ktorých cestujúci vidia trasu, zastávky, ktoré nasledujú, čas príchodu do cieľovej stanice i aktuálne meškania. Jozef Medzihorský, ktorý denne „otočí“ trasu Žilina-Kysucké Nové Mesto, môže o meškaní v dôsledku kolón rozprávať. „Z tabule som nadšený. Dnes som ju testoval prvý deň. Ráno bola nehoda pri Brodne a ja som mal meškanie. Tabuľa stále ten čas posúvala, podľa toho, či sme boli v zápche, či sme sa pohli ďalej, a cestujúci videli, o koľkej dorazíme do Žiliny,“ dodáva na záver.