Kedysi bolo cestovanie autobusom spoločenskou udalosťou

Ján Blahovec je vodič milionár. Niežeby toľko zarábal, ale za volantom autobusu mal už pred dvomi rokmi odšoférovaných 1 250 000 kilometrov. Niet sa čo čudovať, veď v SAD Žilina má odpracovaných 31 rokov, úctyhodné však je, že bez jedinej dopravnej nehody. Za tú dobu vie tiež porovnať, ako sa jazdilo kedysi a dnes.

V dopravnom podniku sa ocitol hneď po vojne. Presnejšie v marci v roku 1986. Kedysi sa chlapci, ktorí mali záujem pracovať v Slovenskej autobusovej doprave (SAD), zaúčali najprv v dielni za automechanikov, potom si vyskúšali nákladnú dopravu, a až potom mohli prejsť na osobnú dopravu, teda na autobusy. Táto postupnosť neobišla ani Jána Blahovca. Mal však celý čas jasno v tom, že chce byť vodič autobusu.

Cestujúci hrávali karty

Keď konečne „vyfasoval“ svoj voz, mal 22 rokov a začínal na linke Oščadnica – Kysucké Nové Mesto. „Vozil som ľudí do bývalej ZVL. Na týchto linkách už šoféri vedeli, kto kedy cestuje do práce a kto ide z práce. Keď niekto meškal, pýtal sa ďalších cestujúcich, či nemá nahlásenú dovolenku a či ho čakať. Vtedy sa čakalo, aby sa odviezli všetci do roboty,“ opisuje.

Cestovanie autobusom bola kedysi akási spoločenská udalosť. „V autobuse boli kedysi veselé debaty. Veľké partie cestovali do roboty a každý mal určenú svoju sedačku, na ktorú si nemohol nikto iný sadnúť. Keď boli ešte staré autobusy, v štvorkách sedávali chlapi a hrali karty, keď išli do a z roboty. Autobusy vtedy neboli také komfortné ako dnes, ale bolo to naozaj veselšie. Ľudia mali k sebe akosi bližšie ako teraz. Samozrejme, bolo aj oveľa viac cestujúcich,“ dodáva. Tak ako kedysi pomaly nestretol na ceste auto, dnes sú cesty preplnené.

Retrospektívne si spomína na cestujúcich, ktorých videl v autobuse prakticky vyrastať. „Ráno som odviezol robotníkov na dennú šichtu, doviezol som robotníkov z nočnej a potom prišli na rad školáci. Už to robím roky a je pravda, že som mnohých videl vyrastať. Vozil som ich od prvej triedy na základnej, cez strednú školu, až po dospelosť. Veď len na oščadnickej linke som robil 14 rokov,“ hovorí. Dodnes ich vídava a zdravia sa.

V noci pretáčal autobus

Porovnávajúc jazdu na starých a nových autobusoch, nemožno sa neusmievať. „Začínal som na Škode ŠL, ŠM, potom prišla Karosa, Renault, Iveco, Iris a teraz jazdíme na Crossway. V dnešnej dome je pomaly radosť ísť do roboty. V nedeľu večer si nastavím kúrenie na celý týždeň, a keď ráno prídem, už je teplo a všetko pripravené. Predtým neexistovali nemrznúce zmesi. V noci sa chodil pretáčať autobus, aby voda nezamrzla,“ spomína si. Keď sa ráno naštartovalo, autobus bol často plný dymu. „Ani nebolo cezeň vidno. Bolo treba vyvetrať. A cez leto zas klasicky otvoriť okná, to muselo stačiť,“ dodáva.

Keď prišla klíma, to bolo niečo! Ocení to aj nejeden vodič, nielen cestujúci. „Akurát je ťažko ľuďom vysvetliť, že keď je pustená, nemôžu otvárať okno. To otváranie je akýsi zlozvyk, ktorý mnohým ostal z minulosti. Počas jedného spoja chodím aj 3-4-krát zatvárať okná,“ vysvetľuje. „Najmä mladí sú zvyknutí na klímu a keď náhodou nie je pustená, sťažujú sa. No keď je vyklímovaný autobus, prvé čo spravia po tom, čo nastúpia, je že otvoria okno,“ smeje sa.

Vodič Ján Blahovec momentálne pracuje v zálohe. Znamená to, že keď niektorý iný vodič na pravidelnej linke vypadne, nahradí ho. Má teda zmapované všetky trasy v regióne. „Ťažko povedať, ktorá je moja obľúbená. Naposledy som robil linku Nová Bystrica - Žilina. Tam je skanzen Vychylovka, tam sa človek aj pokochá prírodou. Tá bystrická dolina je pekná trasa,“ uzatvára vodič milionár.