V najťažších podmienkach idú na cesty

Aj keď sa vonku všetci čerti ženia, oni musia do práce. Či sa im chce alebo nechce, sú zodpovední za to, aby cestujúcich bezpečne a na čas dopravili do cieľovej stanice. Naši šoféri autobusov.

Koľkokrát ste si ráno pri pohľade z okna povedali, že dnes autom nikam nepôjdete? Vodiči SAD Žilina si to povedať nemôžu, veď sa na nich spoliehajú desiatky až stovky cestujúcich na každej linke. A k tomu musia dbať na to, aby prišli všade načas. Zisťovali sme, aké počasie je pre vodičov autobusov nočnou morou. Ako sa ukázalo, vedia si poradiť takmer v každej situácii.

Stanislav Skukálek jazdí autobusom SAD Žilina od roku 1987. Najnáročnejšie sú kopcovité oblasti, ako napríklad Semeteš vo Vysokej nad Kysucou, ale i cesta na Makov, ktorú absolvuje v rámci svojej bežnej trasy. „Ešte sa nestalo, aby som ráno nešiel zaviezť ľudí, aj keď bol nečas. Táto zima bola dobrá, akurát jeden piatok bola kalamita, a vtedy som myslel, že sa mi to prvýkrát nepodarí. Meškal som hodinu a 20 minút a až na Makove sa mi to vyrovnalo. Ale zaviezol som ich,“ spomína na kritický 29. január tohto roku.

Vodičovi autobusu vraj nerobí problém vyjsť do kopca, i keď je nasnežené, dokonca sa ani rozbehnúť. Často je to práve autobus, ktorý robí ostatným vodičom koľaje. „Či už to bolo so starou Karosou alebo teraz s novými autobusmi, vždy som sa rozbehol. Keďže autobus má motor vzadu, i keby bol prázdny, vždy zaberie. Aj keď jedno koleso prešmykne, zaberie druhé a krásne vyjdeme. Kamionisti nám iba závidia, keď ich obehneme,“ smeje sa pán Skukálek.

Nie je to vždy jednoduché, pretože vodiči na cestách sú rôzni, ale autobus teda zväčša prejde aj v náročnom teréne a počasí. Problémom môžu byť práve kamionisti alebo individuálni šoféri, ktorí zablokujú cestu. „Pred dvomi rokmi som išiel posledný spoj z Bytče k Melocíkovi, ešte s jedným pasažierom. Keď som prišiel nad Korytné, musel som zastaviť, lebo jeden kamión chcel obehnúť druhý a ostali stáť vedľa seba. Cestári nemohli prejsť, policajti nemohli prejsť, a ja takisto. Pasažier musel ísť hore domov pešo a ja som 1,5 kilometra cúval sám pomedzi kamióny, lebo ráno mi bolo treba ísť do roboty,“ spomína si.

Dôležité je tiež vybavenie dnešných moderných autobusov, ktorými disponuje SAD Žilina. „Kedysi, keď v autobuse nebolo ABS, brzdil som a povoľoval postupne, teraz stlačím brzdu a ide to samo. Ale šoférovať autobus je hlavne o skúsenostiach. V autoškole sa to človek nenaučí, to je škola života,“ hovorí Stanislav Skukálek.

Sám si kupoval auto až keď mal 40 rokov. „Ja v zime autom nejdem. Ľudia sa smejú, ale z vlastnej skúsenosti viem, že bezpečnejšie je cestovať autobusom,“ hovorí.

To isté potvrdzuje aj Milan Lukáč, ktorý brázdi cesty autobusom 25 rokov. „Autobus je bezpečný dopravný prostriedok a za tie roky viem, že sa cítim bezpečnejšie v autobuse ako v aute,“ tvrdí.

Jazdí do Nitry a Kľak je jeho bežnou trasou. Táto zima bola bohatá na sneh, ale o kopec sa cestári vraj starali a autobusom tadiaľto vždy prešiel. Meškanie však môžu spôsobiť opäť iní vodiči... „Kamióny tu majú zákaz vjazdu, ale nájdu sa niektorí odvážlivci, ktorí chcú prejsť. Tým pádom sa stalo, že doprava stála a meškal som, ale len skrz toho, že nerešpektovali dopravné predpisy,“ dodáva Milan Lukáč.